Slnko je zdrojom energie a mnohých mimoriadne dôležitých životných procesov. Vďaka slnečnému žiareniu si naše telo dokáže vytvárať dôležitý vitamín D, či rastliny fotosyntetizovať. No samotné vystavovanie slnečnému žiareniu má isté obmedzenia a aj v tomto prípade platí zlaté pravidlo: menej je niekedy viac. Vplyv slnečného žiarenia na našu pokožku a zdravie, jeho benefity, ale aj negatíva si priblížime v dnešnom článku.
Približne od začiatku 20. storočia sa začína datovať trend v opaľovaní. Do tohto obdobia bola, naopak, za prototyp krásy považovaná biela pokožka. Súviselo to s postavením v spoločnosti – bohatá vrstva sa chcela práve svetlou pokožkou odlíšiť od chudobnej pracujúcej v exteriéri (robotníci, roľníci), ktorí vplyvom práce vonku prirodzene zhnedli.
„Rakovina kože tvorí celú štvrtinu všetkých prípadov nádorových ochorení. V USA bola väčšina prípadov rakoviny kože zaznamenaná u mladých žien.“
Postupom času však novovznikajúcou vrstvou ľudí so slobodným povolaním, rozvojom cestovného ruchu, či zlepšením ekonomickej situácie súvisel aj zvýšený pohyb na vzduchu a slnku. Opálená pokožka sa tak postupne stala módnym trendom. Prehnanou honbou za hnedou pokožkou prestali ľudia myslieť na svoje zdravie a dôsledky prílišného vystavovania sa slnečnému žiareniu. Podľa štatistík sa výskyt rakoviny kože, predovšetkým melanómu, za posledných 30 rokov zvýšil až štvornásobne. Rakovina kože tvorí celú štvrtinu všetkých prípadov nádorových ochorení. V USA bola väčšina prípadov rakoviny kože zaznamenaná u mladých žien.
Čo je slnečné žiarenie?
Slnečné žiarenie sa skladá zo spektra lúčov rôznej vlnovej dĺžky. Je tvorené ultrafialovým (známym UV) žiarením, viditeľným svetlom a infračerveným žiarením.
- UV žiarenie – žiarenie, ktoré nevidíme, no pôsobí na našu pokožku v rôznych jej vrstvách, čím ovplyvňuje jej kvalitu a najmä naše zdravie. Tvorí cca 10 % slnečného spektra
- Viditeľné svetlo – žiarenie, ktoré vnímame zrakom, a teda ide o viditeľné denné svetlo. Tvorí približne 50 % slnečného spektra.
- Infračervené žiarenie – žiarenie, ktoré cítime na pokožke a vnímame ho pôsobením tepla. Tvorí zvyšných cca 40 % slnečného spektra.
Práve krátkovlnné UV žiarenie pôsobí na kožu a kožné bunky. Lúče UVA a UVB môžu spôsobiť spálenie a následné predčasné starnutie kože, poškodenie očí, oslabenie imunitného systému, fotoalergické a fototoxické reakcie a v neposlednom rade rakovinu kože.
Dopad a rozsah UV žiarenia ovplyvňujú rôzne faktory: hrúbka ozónovej vrstvy, výška slnka, nadmorská výška, počasie, denná doba, ročné obdobie a poloha na zemeguli. Všeobecne platí, že oblačnosť UV žiarenie zoslabuje, čo však ale neznamená, že na nás vôbec nepôsobí. Slnečným lúčom a ich účinkom, či už pozitívnym alebo negatívnym, sme vystavení celoročne!
- 90 % UV žiarenia prenikne mierne zatiahnutou oblohou
- 80 % UV žiarenia odráža sneh
- 60 % UV žiarenia je najsilnejších od 10:00 do 14:00 hod.
- viac ako 50 % UV žiarenia znižuje tieň
- 40 % UV žiarenia preniká do hĺbky vody pol metra
- 25 % UV žiarenia odráža piesok
- 10 – 20 % UV žiarenia sú vystavení ľudia pracujúci v interiéri
Vplyv slnečného žiarenia na pokožku
Pri intenzívnom pôsobení slnečných lúčov na pokožku, bez adekvátnej ochrany, sa začínajú tvoriť voľné radikály. Naše telo však tieto voľné radikály dokáže neutralizovať pomocou antioxidantov, ktoré si samo vytvára.
Čo ale nastane, ak máme antioxidantov nedostatok? Tento stav vyústi do oxidačného stresu. Oxidačný stres je vyvolaný nerovnováhou medzi tvorbou voľných radikálov a schopnosťou tela tieto radikály neutralizovať s pomocou antioxidantov. Voľné radikály následne poškodzujú kožné bunky. Čím je poškodenie závažnejšie, tým je väčšie riziko vzniku vrások, chronických poškodení až po rakovinu kože.
Lúče UVA a UVB sa najviac podieľajú na negatívnom vplyve slnečného žiarenia na našu kožu. Uvádza sa, že až 90 % všetkých známok predčasného starnutia pleti je spôsobené vplyvom UV žiarenia. Nechránené vystavovanie sa slnečným lúčom spôsobuje okrem poškodenia povrchu pokožky tiež neviditeľné poškodenie DNA v jadre každej kožnej bunky.
UVA žiarenie (AGING – starnutie)
Toto žiarenie preniká do hlbších vrstiev pokožky a v procese poškodenia buniek a následného predčasného starnutia má najvyššie zastúpenie. Vytvára voľné radikály a môže byť príčinou vzniku rakoviny kože. Intenzita UVA žiarenia je počas celého dňa i roka konštantná a pôsobí neustále. Môže prenikať aj cez oblaky a sklo, preto je dôležité používať slnečnú ochranu každý deň, a tak predchádzať dlhodobému poškodeniu pleti.
UVB žiarenie (BURNING – spálenie)
Pôsobí najmä v horných vrstvách pokožky a spôsobujú spálenie a poškodenie bunkovej DNA. UVB sa zároveň spolupodieľa na tvorbe potrebného vitamínu D. Intenzita UVB kolíše vplyvom počasia či ročného obdobia, a teda nie je stále rovnako intenzívna.
UVC žiarenie
Je najnebezpečnejším typom z uvedených žiarení. Je filtrované ozónovou vrstvou a na Zem nedopadá.
Ochrana pred UV žiarením
Neustále sa poukazuje na fakt, že existuje súvislosť medzi frekvenciou výskytu rakoviny kože a rozsahom poškodenia DNA slnečným žiarením. Uvádza sa, že viac než 90 % prípadov rakoviny kože je spôsobených práve slnečným žiarením. V prípade ochrany je najlepšia prevencia vďaka SPF (sun protection factor) prípravkom proti slnku, či adekvátnej starostlivosti pomocou antioxidantov v kozmetike, ktoré chránia pred pôsobením voľným radikálom a oxidačným stresom.
Naša koža je pred UV žiarením chránená aj vlastnými obrannými mechanizmami: zhnednutie a zhrubnutie kože. Tieto obranné mechanizmy potrebujú čas na to, aby sa rozvinuli, a preto by si mala koža pomaly a postupne zvykať na slnko. Podľa typu kože sa rozlišuje takzvaná vlastná ochranná doba. Je to čas, ktorý môžeme bez ochrany stráviť na slnku bez toho, aby sme riskovali spálenie kože, či poškodenie buniek.
SPF ochrana (Sun Protection Factor)
Kozmetika s SPF ochranou funguje na báze buď minerálnych (fyzikálnych) alebo chemických filtrov, ktoré buď slnečné lúče odrážajú vytvorením akéjsi bariéry na pokožke (minerálne filtre) alebo slnečné lúče pohlcujú a premieňajú na teplo (chemické filtre). Pri výbere odporúčame siahnuť po širokospektrálnom ochrannom kréme, ktorý chráni pred pôsobením nie len UVB lúčov, ktoré spôsobuje spálenie, ale aj pred UVA žiarením, ktoré má za následok predčasné starnutie.
- Fyzikálny (minerálny) filter lúče odráža – Vytvára na koži súvislú vrstvu, ktorá odrazí dopadajúce lúče a zabráni UV žiareniu preniknúť do kože. Ide najmä o krémy určené pre citlivú a detskú pleť s obsahom oxidov zinku či titánu. Majú za úlohu ostať na pokožke a fyzicky blokovať slnečné lúče. Funguje ihneď po nanesení.
- Chemický filter UV žiarenie pohlcuje a premieňa ho na teplo – Krémy s chemickým filtrom sa vstrebávajú do pokožky a vďaka obsahu chemických zlúčenin ako avobenzón, kyselinu p-aminobenzoovú, oxybenzón či homosalát premieňajú žiarenie na teplo. Funguje cca po 20tich minútach od nanesenia.
Pozor však, detská pokožka je slabšia a veľmi citlivá na slnko. U detí je teda dôležité používať opaľovacie prípravky s najvyšším stupňom ochrany, aby nedošlo k poškodeniu kože UV lúčmi. Ideálne je používať minerálne filtre, ktoré delikátnu detskú pokožku nedráždia a nespôsobujú alergie. Bábätká do veku 6 mesiacov by nemali byť vôbec vystavované slnečnému žiareniu.
- ALGA MARIS SPF ochrana – Výsledkom intenzívneho výskumu Laboratória Biarritz vo Francúzsku sú ALGA MARIS účinné BIO opaľovacie prípravky, kde hlavnou aktívnou zložkou je jedinečná kombinácia minerálnych slnečných filtrov a komplex antioxidantov Alga-gorria®. Patentovaná zložka Alga-gorria® je extrakt z Gelidium sesquipedale (červená riasa), ktorá chráni pokožku pred nepriaznivými vplyvmi voľných radikálov s okamžitým účinkom. Kombinácia UV ochrany z prírodných filtrov a patentovaná technológia Alga-gorria® efektívne chráni pokožku pred spálením, starnutím buniek a stratou prirodzenej obranyschopnosti. Vyrobené sú výlučne z minerálnych filtrov a sú vhodné aj na citlivú, alergickú i detskú pokožku. Jemné a ľahko roztierateľné prípravky sú charakteristické vysokou odolnosťou voči vode, sú bez parfumu, rýchlo sa vstrebávajú – bez lepkavého pocitu na pokožke a poskytujú spoľahlivú ochranu pred UVA / UVB lúčmi.
Odporúčame používať ochranu SPF30 alebo SPF50, podľa intenzity slnečného žiarenia a vášho fototypu kože, o ktorom sa dočítate nižšie. Práve tieto dva ochranné faktory chránia pred pôsobením až cca 97% UVB lúčov a to celoročne. Hodnota SPF udáva koľkokrát dlhšie môžete tráviť čas na slnku podľa vášho fototypu kože a ste chránení. V tomto prípade budete rovnako potrebovať poznať svoj fototyp. Príklad: Ak vaša koža reaguje začervenaním bez ochrany už po 10tich minútach a použijete SPF30, chránený budete približne 300 minút.
Aké množstvo a reaplikácia SPF
Pred dostatočnú ochranu, akú daný faktor uvádza, je potrebné aplikovať aj dodatok krému. Všeobecne sa uvádza, že by sa malo aplikovať 2mg krému na 1 cm2 kože. V praxi to znamená cca 6 kávových lyžíc alebo jeden poldecák na celé telo. Na pleť a krk platí pravidlo troch prstov – teda množstvo ktoré aplikujete po dĺžke troch prstov by malo stačiť na túto oblasť. Avšak aj toto je individuálne, nakoľko sme každý iných rozmerov :-). V prípade, že celý deň ste vystavovaní UV žiareniu (áno, aj za oknom, či keď je zatiahnuté) je potrebné SPF krém reaplikovať. Pri bežnej činnosti sa uvádza každé 2-3 hodiny, v prípade spotenia, či kúpania je to ihneď ako viete, že ste zo seba zmyli SPF krém.
Antioxidanty
Antioxidanty v kozmetike (vitamín C, vitamín E, bakuchiol, zelený čaj a iné) zásobia pleť dávkou ochranných antioxidantov a pleť je tak lepšie chránená pred pôsobením voľných radikálov a následným predčasným starnutím pleti – pozor, pleť nie je chránená pred spálením a nenahrádzajú SPF ochranu.
Ochrana oblečením
Ochranu pred slnečným žiarením vieme zabezpečiť pomocou vhodnej pokrývky hlavy (klobúk, šiltovka) a vzdušným oblečením, ideálne svetlej farby.
Kožné fototypy
Všetky opatrenia ochrany pred UV žiarením úzko súvisia aj s fototypom kože. Napríklad hodnota SPF udáva koľko krát dlhšie môžete tráviť čas na slnku s ochranným krémom, kým kože zareaguje začervenaním, čí spálením. Každý fototyp kože má túto hranicu inú. Ľudia reagujú na slnečné žiarenie rozdielne – práve podľa typu pokožky. Poznať svoj fototyp kože vám pomôže správne určiť dĺžku pobytu na slnku, ktorá vám nebude škodiť. Celosvetovo poznáme 6 typov pokožky, u nás sa vyskytujú 4 typy.
Fototyp 1: Keltský typ
Ide predovšetkým o osoby s veľmi citlivou pokožkou. Zväčša majú modré, zriedka hnedé oči, a ryšavé alebo prirodzene blond vlasy. Je pre nich typická nápadne svetlá pokožka, pomerne husté pehy a svetlé prsné bradavky. Pokožka týchto ľudí reaguje na slnečné žiarenie sčervenaním, nikdy nestmavne.
Odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany: 5 až 10 minút. Pre tento typ pokožky odporúčame používať ochranný faktor SPF50+. Vynásobte odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany s hodnotou SPF a vyjde vám koľko približne času vás SPF krém ochráni. Najneskôr po tomto čase je ideálna reaplikácia.
Fototyp 2: Európan so svetlejšou pleťou
Druhý fototyp sa vyznačuje najmä svetlými vlasmi a modrými, prípadne zelenými očami. Títo ľudia majú mierne pehy a o čosi tmavšiu pokožku v porovnaní s keltským typom. Pokožka po slnečných lúčoch sčervenie, stmavne len málo.
Odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany: 10 až 20 minút. Pre tento typ pokožky odporúčame používať ochranný faktor SPF30 – SPF50. Vynásobte odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany s hodnotou SPF a vyjde vám koľko približne času vás SPF krém ochráni. Po tomto čase je ideálna reaplikácia.
Fototyp 3: Európan s tmavšou pleťou
Fototyp typický tmavšou pleťou, ktorý má normálnu pokožku. Vyznačujú sa sivými alebo hnedými očami a tmavoplavými až gaštanovými vlasmi. Pleť je svetlá až svetlohnedá. Zväčša nemajú pehy. Pokožka dobre tmavne, sčervenie len niekedy.
Odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany: 20 až 30 minút. Odporúčame používať ochranný faktor SPF30 – SPF50. Vynásobte odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany s hodnotou SPF a vyjde vám koľko približne času vás SPF krém ochráni. Po tomto čase je ideálna reaplikácia.
Fototyp 4: Stredozemný typ
Stredozemný typ reaguje na slnečné žiarenie zo všetkých najlepšie. Vyznačuje sa tmavými očami a hnedými až čiernymi vlasmi.
Pokožka je svetlohnedá až olivová. Pehy spravidla nemajú a skoro nikdy sa nespália. Pokožka zväčša nesčervenie, ale ihneď pigmentuje do hneda.
Odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany a spálenia: do 40 minút. Odporúčame používať ochranný faktor minimálne SPF30. Vynásobte odporúčaný pobyt na slnku bez ochrany s hodnotou SPF a vyjde vám koľko približne času vás SPF krém ochráni. Po tomto čase je ideálna reaplikácia.
Ďalšie fototypy
Na iných kontinentoch poznáme aj fototyp 5 a 6. Ide o silne pigmentovanú pokožku, s vysokou odolnosťou voči UV žiareniu. Patria sem Indiáni a černosi.
Vplyvy slnečného žiarenia
Je prirodzené, že na slnku trávime istý čas a nie je zdravé sa mu vyhýbať úplne. Slnečné žiarenie prináša aj isté benefity, ktoré sú potrebné pre zdravé fungovanie nášho organizmu. No naopak, prináša aj dávku negatívnych vplyvov, a preto je potrebné sa efektívne chrániť.
Pozitívne vplyvy slnečného žiarenia
- slnečné žiarenie môže zlepšovať náladu – štúdiami sa preukázalo, že miera tvorby serotonínu v mozgu je priamo ovplyvnená mierou slnečného žiarenia, ktorému je telo počas dňa vystavené.
- tvorba vitamínu D – nedostatok slnečného žiarenia môže viesť k nedostatku vitamínu D v tele a k sezónnej afektívnej poruche (SAD). Je nevyhnutný pre mnoho životne dôležitých procesov v našom tele, okrem iného udržuje naše kosti zdravé a znižuje riziko depresie.
Negatívne vplyvy UV žiarenia
- Spálenie – je najčastejšou formou poškodenia kože v dôsledku pôsobenia slnečného žiarenia a hlavnou príčinou je UVB žiarenie. Typické preň je začervenaná, bolestivá koža s naskakujúcimi pľuzgierikmi. Je možné na postihnuté miesta prikladať studené obklady a používať špeciálne prostriedky po opaľovaní, ktoré chladia, upokojujú pokožku a urýchlia jej regeneráciu.
- Slnečné alergie – Príčinou slnečných alergií je oxidačný stres spôsobený voľnými radikálmi, ktoré sa tvoria pod vplyvom UVA a, v menšej miere, i UVB žiarenia. Acne aestivalis (Mallorca akné) vzniká, keď sa UV žiarenie kombinuje s určitými látkami v kozmetických výrobkoch, ako sú emulgátory, ktoré spôsobujú podráždenie a zápaly mazových vačkov.
- Zvýšená fotosenzitivita spôsobená kozmetikou – niektoré aktívne zložky môžu spôsobovať zvýšenú citlivosť na slnečné žiarenie a pri ich používaní je nevyhnutné používať vysokú SPF ochranu. Ide najmä o chemické exfolianty (AHA,BHA a PHA kyseliny), vitamín C či retinoidy.
- Zvýšená fotosenzitivita spôsobená liekmi – fototoxické a fotoalergické reakcie môžu vzniknúť, keď pri lieku, ktorý normálne citlivosť kože nevyvoláva, dôjde k fotoaktivácii pri ožiarení UV lúčmi (Ibuprofen, antibiotiká, nesteroidné antireumatiká, diuretiká, statíny, retinoidy a antifungálne lieky).
- Predčasné starnutie kože – poškodenie kožných buniek a následná tvorba pigmentácií, rozšírených žiliek, pokožka stráca pružnosť, drsnie a objavujú sa jemné vrásky.
- Rakovina kože – poškodením buniek a DNA pôsobením slnečných lúčov môže vzniknúť rakovina kože, ktorá sa najčastejšie objavuje na pokožke, ktorá je najviac vystavovaná slnku (Aknitická keratóza, Bazaliom, Spinaliom a najčastejšie sa vyskytujúci Melanóm).
O vplyve slnečného žiarenia na našu pokožku sa v poslednej dobe hovorí často a v záujme nášho zdravia a zdravia blízkych je potrebné toto povedomie aj naďalej šíriť. Je dobré nájsť zdravý balans medzi pobytom na slniečku a efektívnej ochrany pred nežiadúcimi vplyvmi UV žiarenia. Nezabúdajte preto v rannej rutine na záver aplikovať krém s SPF faktorom na tvár i odhalené časti tela a to denne po celý rok i v každom počasí. Účinky vášho zodpovedného správania sa vám časom dozaista odhalia. Výsledkom bude (nielen) krásna a zdravá pokožka.
